Infračervené detektory jednoúčelové a s vymeniteľnými senzormi

Polovodičové s vyhrievanou diódou a infračervené detektory

Rozdiely medzi polovodičovým a infračerveným detektorom

Výber medzi polovodičovým a infračerveným detektorom závisí od požiadaviek použitia. Pokiaľ polovodičový senzor ponúka vyššiu univerzálnosť, nižšiu cenu, dostupnosť, širší rozsah použitia, ale s potrebou preventívne náročnejšieho servisu, infračervený detektor ponúka vyššiu citlivosť, spoľahlivosť, životnosť odolnosť voči vplyvom okolia, ale pri vyššej cene. Porozumenie výhodám a obmedzeniam je dôležité na zaistenie spoľahlivej detekcie pre komerčné a priemyselné použitie.

Infračervené detektory 

Merajú absorpciu infračervenej radiácie o vlnovej dĺžke typickej pre HF väzby okolo 9 µm v slede zdroj IR – filter – snímač IR. To znamená, že IR radiácia je smerovaná cez nasávaný vzduch z okolia úniku a rozdiel intenzity na zdroji a snímači sa meria. Zníženie intenzity IR radiácie meranej na snímači IR spoľahlivo koreľuje s koncentráciou chladiva v nasatej vzorke. Sú ideálne pre náročné použitie, kde falošné alarmy nie sú akceptovateľné.

Polovodičové detektory 

Sú známe ako senzory s s oxidmi kovov, detekujú mnoho chladív. Senzory fungujú na princípe ohrievaného povrchu polovodičovej doštičky pokrytej oxidmi kovov na teploty od 149 do 426 oC. Počas normálnej funkcie oxidy kovov sa držia na povrchu senzora vytvárajúc potrebný odpor. Pri zvýšenej expozícii redukčným plynom napríklad chladív, naštartuje sa redukčný proces s kyslíkom. Znižuje sa elektrický odpor a zvyšuje sa elektrická vodivosť, ktorá sa meria. Popri univerzálnosti sú polovodičové detrektory viac citlivé na vplyvy okolitých iných plynov a môžu vyvolať falošné alarmy, keďže reagujú na prítomnosť akýchkovek redukčných plynov. Faktory ako zvýšená vlhkosť, zmeny a fluktuácia teplôt a nízka úroveň kyslíka vplývajú na citlivosť. Sú ideálne pre menej náročné použitie.             

Viac informácií nájdete v časopise Správy 8/2024